čo robí s kožou, chemické súvislosti a skryté dôsledky
Vazelína patrí medzi najpoužívanejšie kozmetické produkty na svete. Používa sa na suchú pokožku, pery, popraskané ruky či ochranu pred chladom. Na prvý pohľad funguje – pokožka je hladšia, jemnejšia a menej napnutá.
Otázkou však je: čo sa deje pod povrchom?
Čo je vazelína
Vazelína (petrolatum) je vedľajší produkt spracovania ropy. Ide o zmes minerálnych uhľovodíkov, ktorá vytvára na pokožke silnú ochrannú vrstvu.
V kozmetike sa používa najmä preto, že:
- výrazne znižuje stratu vody z pokožky
- vytvára ochrannú bariéru
- je stabilná a lacná
Ako vazelína pôsobí na pokožku
Vazelína nevyživuje pokožku v pravom zmysle slova. Neobsahuje vitamíny, antioxidanty ani biologicky aktívne látky.
Jej účinok je čisto okluzívny – uzatvára povrch kože.
To znamená, že:
- zadržiava vlhkosť, ktorá už v pokožke je
- zároveň však neumožňuje prirodzenú výmenu látok
Pokožka sa síce javí hydratovaná, ale nejde o skutočnú regeneráciu.
Minerálne uhľovodíky (MOSH/MOAH)
Vazelína patrí medzi tzv. minerálne oleje, ktoré obsahujú zmes uhľovodíkov. V odbornej terminológii sa rozlišujú:
- MOSH (Mineral Oil Saturated Hydrocarbons)
- MOAH (Mineral Oil Aromatic Hydrocarbons)
Kozmetická vazelína je čistená tak, aby obsahovala len bezpečné frakcie. Napriek tomu:
- ide o látku bez biologickej výživovej hodnoty
- jej účinok je výlučne mechanický (bariéra)
Niektoré štúdie poukazujú na to, že minerálne uhľovodíky sa môžu pri dlhodobej expozícii inými cestami (napr. potraviny) hromadiť v organizme, čo vedie k diskusiám o ich celkovej záťaži.
PAH (polycyklické aromatické uhľovodíky) a vazelína
Pri diskusii o vazelíne a minerálnych olejoch sa často spomínajú aj tzv. PAH (polycyklické aromatické uhľovodíky). Ide o skupinu organických zlúčenín, ktoré vznikajú najmä pri spracovaní ropy alebo nedokonalom spaľovaní organických látok.
Niektoré PAH sú klasifikované ako:
- potenciálne karcinogénne
- mutagénne
- schopné ovplyvňovať bunkové procesy
Z tohto dôvodu sú tieto látky prísne sledované a regulované v kozmetike aj potravinách.
Sú PAH vo vazelíne?
Farmaceutická (kozmetická) vazelína prechádza procesom hlbokého čistenia a rafinácie, pri ktorom sa odstraňujú aromatické zložky vrátane PAH.
To znamená, že:
- kvalitná vazelína spĺňajúca normy (EÚ, USP, BP) obsahuje PAH len v zanedbateľných množstvách alebo vôbec
- legislatíva (napr. REACH) stanovuje veľmi prísne limity
Kde vzniká problém
Diskusia o PAH sa týka najmä:
- nekvalitných alebo nedostatočne rafinovaných produktov
- lacnej kozmetiky mimo regulovaných trhov
- celkovej kumulatívnej expozície z viacerých zdrojov (potraviny, vzduch, plasty)
Z toxikologického pohľadu teda nie je problém samotná rafinovaná vazelína, ale skôr:
- jej pôvod ako ropného derivátu
- absencia biologickej hodnoty pre pokožku
- a potenciál iných zdrojov chemickej záťaže v kombinácii
Prečo sa PAH stále spomínajú
Aj keď moderná kozmetika PAH kontroluje, tieto látky sa v diskusiách objavujú preto, že:
- patria medzi najviac sledované environmentálne toxíny
- sú prirodzene spojené s ropnými produktmi
- ich prítomnosť závisí od kvality spracovania
Preto sa pri výbere kozmetiky odporúča:
- používať produkty od overených výrobcov
- sledovať kvalitu a pôvod surovín
Problém dlhodobého používania
1. Zníženie prirodzenej funkcie kože
Pokožka má vlastnú schopnosť regulovať hydratáciu a tvorbu lipidov. Pri neustálom prekrytí okluzívnou vrstvou môže:
- znižovať vlastnú aktivitu
- stať sa závislou od externého „uzavretia“
2. Zmena mikroprostredia pokožky
Vazelína vytvára na povrchu kože film, ktorý:
- zadržiava teplo a vlhkosť
- mení mikrobiálne prostredie pokožky
- môže podporovať podráždenie
Najmä ak sa aplikuje na nečistú alebo spotenú pokožku.
Vazelína a vznik milií
Jedným z menej známych dôsledkov dlhodobého používania vazelíny je vznik tzv. milií.
Milie sú malé biele cysty vznikajúce nahromadením keratínu pod povrchom kože. Najčastejšie sa objavujú:
- v okolí očí
- na lícach
- na jemnej pokožke tváre
Mechanizmus vzniku
Silná okluzívna vrstva môže:
- spomaliť prirodzené odlupovanie buniek
- brániť uvoľňovaniu keratínu
- vytvárať prostredie pre jeho hromadenie
Najmä pri pravidelnom používaní na tvári môže vazelína prispieť k vzniku týchto drobných cýst.
Obmedzenie prirodzených procesov kože
Z dermatologického pohľadu je dôležité rozlišovať:
- hydratáciu (dodanie vody a živín)
- oklúziu (uzavretie pokožky)
Vazelína patrí medzi najsilnejšie okluzívne látky. Pri krátkodobom použití to môže byť výhoda, no dlhodobo:
- nepodporuje regeneráciu
- neobsahuje výživné látky
- môže narušiť prirodzený cyklus obnovy kože
Kedy má vazelína zmysel
Aby bol pohľad vyvážený, existujú situácie, kde má vazelína opodstatnenie:
- ochrana pokožky v extrémnom chlade
- krátkodobá ochrana poškodenej kože
- prevencia straty vody pri narušenej bariére
V týchto prípadoch ide o dočasné riešenie, nie každodennú starostlivosť.
Lepšie alternatívy
Pre dlhodobú starostlivosť o pokožku sú vhodnejšie látky, ktoré majú biologickú hodnotu:
- kokosový olej
- olivový olej
- bambucké maslo
- mandľový olej
Tieto látky:
- dodávajú pokožke živiny
- podporujú regeneráciu
- nenarúšajú prirodzené procesy
Záver
Vazelína nie je toxická v klasickom zmysle, no jej účinok je čisto mechanický. Vytvára bariéru, ktorá môže byť krátkodobo užitočná, no pri dlhodobom používaní nenahrádza prirodzenú funkciu pokožky.
Z pohľadu starostlivosti o zdravie kože je preto vhodnejšie zamerať sa na látky, ktoré pokožku nielen chránia, ale aj vyživujú a podporujú jej prirodzenú obnovu.